„Čo?! Ja
idem s tebou... Páni, ja naozaj idem s tebou..." Nepotreboval odpoveď.
Boli to oznamovacie vety. Radšej som mlčala. Prišiel ku mne a objal ma. A
pobozkal. Stále ma bozkával. Bolo to neskutočne vzrušujúce keď ťa chalan -
najmä taký ako Maťo - pravdepodobne chce. Teraz na to ale fakt nemám náladu.
Tým "To" nemyslím na chodenie - aj keď... ani na to - ale na
bozkávanie, alebo čokoľvek iné, intímnejšie ako objatie.„Prosím, prestaň... aj
keď to je príjemné." jemne som ho napomenula. Odtiahol sa, chytil ma za
ruku a začal utekať. Rozbehla som sa za ním. Cestou som mu dávala otázky na
štýl „Kam to ideš?", „Kedy sa vrátime?" a tak ďalej, ale
neodpovedal. Ešte sme asi pätnásť minút bežali, kým zastavil na malej lúke
niekde v strede lesa. Sadol si do trávy a ja som po ňom opakovala.
„Počuj,
Elie, už dlho ti chcem niečo povedať..." chvíľu mlčal a ja som horela
nedočkavosťou. „Ja som do teba buchnutý už asi tri roky... ja... naozaj
som nevedel ako ti to povedať." od radosti som nadskočila.
„Ja do teba
dva." zasmiala som sa. „Ale na vzťah sa naozaj necítim. Zatiaľ nie.
Vieš, ten debil Maroš sa so mnou rozišiel. Buďme zatiaľ iba kamaráti. Možno
časom."
„Ale ako mám
žiť s tým pocitom, že ty ma chceš, aj ja ťa chcem a nie sme spolu?" ako
nad tým rozmýšľam, naozaj je to divný nápad.
„Ja mám
naozaj strach, že pokazíme naše priateľstvo..."
„Už sme ho
pokazili. A to práve tým, že sme sa navzájom priznali. Skúsme to spolu...
prosím." ukecával ma tak, ako sa len dalo. Nakoniec, predsa
len, poznám sa s ním už osem rokov, viem o ňom všetko. To aký je citlivý, milý
a spoločenský. Vie variť, nefajčí, nepije a rád sa o svoje priateľky vždy
stará. Prosto dokonalý chalan.
„Dobre."
pristúpila som. „Ale mám jednu podmienku." diabolsky som sa
usmiala.
„Spusť, kráska."
„Vo
Francúzsku so mnou pôjdeš na Eiffelovku." väčšiu blbosť som
nevymyslela.
„To
len takú kravinu? Oky." začal sa príšerne rehotať. Pridala som sa k
nemu.
„Tak
kravinu?" spýtala som sa provokačne a skočila mu zozadu na chrbát. Robila
som to už veľa krát, veď sme boli nerozlučná dvojka, ale teraz mi to prišlo o
kúsok viac... osobné. Šteklila som ho, až sa zvalil do tých kvetov. Rýchlo sa zodvihol a rozbehol sa do lesa.
Áno, dnes je fakt krátka. Sorry :3 :) Ľudia, nebuďte perverzný. Minimálne v 2 budúcich častiach medzi nimi nič nebude.
- Misha xx
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára